reklama

Duša prikovaná do neba

Ako ďaleko je do neba? Minule som zistil približne koľko to je. Je to neuveriteľne málo a pritom stále veľa. A miestenky sa kúpiť vopred nedajú. Ten hore ich prideľuje náhodne avšak doručuje spoľahlivejšie ako EIM a synchronizuje to ešte lepšie ako VQT. Niekedy to ale skazí našu radosť. Lenže ten hore vie čo robí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Slnkom nasvietené poobedie, cestou k večeru. Teplý asfalt vraj posledných letných dní. Myšlienky uletené kdesi mimo túto realitu, striedajú sa v hlave rýchlosťou svetla. Kráčam len tak sám, ako vždy oproti davu ľudí. Štúrova určuje smer na juh. Tiene starých budov nesmelo ukrývajú pukliny v omietkach. Ulica je rozpoltená na časti, svetlo-tieň, pešci-autá. Starý známy obraz sivého ponurého momentu, len trvá akosi dlho.

Tu zrazu predo mnou jasný farebný bod. Na chodníku. Z diaľky nevidno presne čo, ale kontrast s chodníkom je evidentne veľký. Nie je bežnou súčasťou tohto miesta. Dav ľudí sa mu jemne vyhýba. Ostrím zrak a skúmam. Krok spomaľuje tak automaticky, hlava sa kloní nižšie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je tam, v prachu chodníka, krásny. Akoby len spal. Logika to však hneď vylučuje. Vyzerá ako z knihy. Motýľ. Babôčka pávooká. Vyzerá ako živá, krídla neporušene vystreté do krásy. Telo takisto v poriadku. Nechápem ako sa mohlo stať, že je tu a pritom už nie je. Obďaleč stojí čierny japonský krajinný krížnik, stáva tam ako obvykle, aj s lyžiarskym boxom. Smutná asociácia: zrazený motýľ, mi naskakuje v mihu oka. Neviem, ale ten smutný moment vo mne ostal ešte dlho.

Nebolo to miesto pre motýle. Nie sú tam kvety, ani tráva. Len bezútešný betón a asfalt tohto mesta. Smog a áut a ruch stavebného chaosu. Miesto, ktoré sme vzali prírode. A kúpili si tereniaky aby sme do nej mali bližšie. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ona bola tam, pod nohami ľudí, ktorí ju akoby z úcty obchádzali. No skôr šlo o čisté podrážky. A predsa sa pozerala na nás zhora. Jemný teplý vánok mi pripomenul, že je tam so mnou. Neodišla, iba sa pozerá zhora viac ako zvykla. Má už rozhľad na všetko. Jemný vetrík jesene, ktorá práve začína sú jej krídla v pohybe. Je tu s nami. Kolobeh prírody neustane.

Zamyslime sa nad sebou, postojme kúsok v tichu, lebo miestenky na vyhliadku sú už natlačené. 

Tomáš L. Marek

Tomáš L. Marek

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ten, ktorý sníva cez deň, v noci nevie zaspať, v lete očakáva sneh a v zime páľavu. Napriek všetkému čakaniu a hľadaniu to ešte stále nevzdal. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu